Blog používateľa Ivka

Hovorí sa: Človek si najlepšie uvedomí aký je šťastný, až keď o toto šťastie príde.

Prenesme túto filozofickú vetičku na salsu, cez príklad. Predstavme si, že s nejakých dôvodov zrazu nemôžeme tancovať. Napríklad si predstavme, že si omylom sadneme na stoličku potretú veľmi silným lepidlom :-), prilepíme sa a vieme, že účinky tohoto lepidla pominú až za také dva mesiace (čisto hypotetický príklad :-) ostatné faktory záchrany neberieme do úvahy).
Prosto sme odsúdení určitú dobu netancovať!

Prvý ranný nádych.. jedno zťažka otvorené oko pohľadom skĺzlo na budík. Ešte desať minút, pomyslíme si a povolíme prosiacim očiam, aby sa ešte na chvíľu zavreli. Pár minút v sladkom rannom polospánku sa však zdá byť dvoma sekundami, a náš organizmus sa výlučne silou vôle dostáva do stavu bdelého. No nič to, cez víkend dospím... A začína sa každodenný sled úkonov: cesta, práca, cesta, návrat medzi dôverne známe štyri steny.